Galéria ľudového rezbárstva vznikla v roku 2006 ako vyvrcholenie niekoľkoročných snáh o oživenie a uchopenie insitného umeleckého prejavu v obci, ktorá má bohatú rezbársku tradíciu (rod Siváňovcov). Je i dôstojným priestorom na prezentáciu výsledkov práce rezbárov - účastníkov medzinárodných rezbárskych plenéro Návraty k Siváňovcom, ktoré sa v obci s odbornou garanciou Oravského kultúrneho strediska realizujú od roku 2002.

Galéria sídli v budove bývalej základnej školy a v stálej expozícii sa 48 plastikami (mnohými v nadživotnej veľkosti) prezentuje 30 slovenských a poľských tvorcov - účastníkov dotejajších rezbárskych plenérov. Posledný sa uskutočníl v termíne 16.-19. augusta 2007 s témou svätí a patróni a šiesti rezbári na ňom obohatili zbierku galérie nasledovnými plastikami: Ján Šeliga, Hruštín - Oravská svätica Zdenka, Milan Mičienka, Kolárovice - Svätý Krištof, Stanislav Ondrík, Tvrdošín-Krásna Hôrka - Modliaca sa Panna Mária, Juraj Labdík, Tvrdošín-Medvedzie - Svätá Katarína, Pawel Kos, Zywiec-Svätý Jozef , Czeslaw Olma, Bielsko-Biala - Svätí Peter a Pavol.

Okrem stálej expozície sa v galérii uskutočňujú aj výstavy neprofesionálnych umelcov zo Slovenska a zahraničia.

Galéria je otvorená celoročne na požiadanie. Kontakt Obecný úrad Babín, tel: 043/5577207 , fax: 043/5577221, e-mail: obecbabin@orava.sk - p. Martin Matys

fotografie nájdete v sekcii fotogaléria - Návraty k Siváňovcom

Rezbársky plenér Návraty k Siváňovi

Plenér po prvýkrát usporiadaný v Babíne v roku 2002 bol výsledkom takmer desaťročných snáh o znovuuchopenie rezbárskej tradície obce a hľadania toho pravého miesta pre tvorivú konfrontáciu ľudových rezbárov. Zámer Oravského kultúrneho strediska sa stretol s pozitívnou odozvou Obecného úradu, obyvateľov i u Štefána Siváňa ml., jedného z najvýznamnejších oravských rezbárov. A tak práve na jeho dvore, v prostredí dýchajúcom drevom plastík otca, na počesť ktorého plenér vznikol, bol prvý ročník i usporiadaný. Vtedy sedem ľudových rezbárov zo Slovenska sa počas piatich dní pasovalo s viac ako meter a pol dlhými jaseňovými klátmi. Témou prvého ročníka Návratov k Siváňovi bol morový stĺp,  symbol ochrany pred všetkým zlým. Téma málo frekventovaná a preto i pre tvorcov zaujímavá. Podujal sa ho vytvoriť práve Štefan Sivaň  mladší. Ostatní rezbári vytvárali jednotlivé symbolizujúce postavy, neskôr rozmiestnené okolo ústredného stĺpa. V roku 2003 sa plenér presunul do areálu Obecného úradu, ktorý opäť poskytol základný materiál, drevo. Tvorivé stretnutie  sa v súčasnoti stretáva s pozitívnym ohlasom tvorcov a rezonuje i v rámci Slovenska, pravidelne sa babínskych stretnutí zúčastňujú i tvorcovia z Poľska.
Plenér sa snaží tvorivými dielňami reflektovať a tvorivo konfrontovať tradičné postupy, techniky a motívy kamenárskej tvorby a drevorezby, typické pre slovensko-poľsko-české pohraničie,  identifikovať, spoznávať ich a tým prezentovať i tradičné kultúrne symboly. Usporiadatelia sa snažia prezentovať tradičnú i súčasnú tvorbu neprofesionálnych umelcov, vytvárať tvorivý umelecký dialóg,  rozvíjať hlbšiu a dlhodobejšiu spoluprácu a do tvorby zapájať najmä mladých umelcov.
Ľudoví tvorcovia sa počas piatich augustových dní usilujú dokázať svoju zručnosť. Voľne konfrontujú tvorbu – ani nie tak po stránke techniky, ktorá je jednoduchá a priamočiara, ale tvorivo konfrontujú cit, predstavy a ich realizáciu v diele, spôsoby uchopenia predstavy. Výsledkom je rôznorodosť a autentickosť autorov a ich prístupov a postupov, nie jednoznačnosť štýlu, smeru, uniformita. Naopak, stretnutie povzbudzuje rezbárov v ich amatérskej a svojráznej tvorbe a prezentuje ich prostredníctvom diel verejnosti ako svojbytných. Správnosť takejto cesty podporuje i pomerne veľký počet nadšených amatérov a ich mimoriadne pestré prejavy, rôznorodé tematicky i štýlovo.

PhDr. Miroslav Žabenský

 

NIEČO VIAC O REZBÁROCH

Štefán Siváň starší
Zakladateľ rodovej tradície, v ktorej sa nadanie detí a tvorivé skúsenosti odovzdávajú z generácie na generáciu sa narodil 28. augusta. 1906. V prácach deda Siváňa, ako dnes už nebohého ľudového umelca familiárne oslovovali takmer všetci babínci, dominoval dedinský človek. Jeho každodenné radosti i starosti, človek pri práci i pri zábave. Známe sú postavy pastierov, paholkov, hrabáčok, koscov, ale i muzikantov. Odrážal V tvorbe však silno rezonovali i biblické námety zo Starého a Nového zákona. Boli to najmä Piety, Madony i variácie Adama a Evy. Tretím tematickým okruhom tvorby Štefana Siváňa st. boli zvieracie a prírodné motívy i monumentálne včelie úle v tvare ľudských a zvieracích postáv. 
Roľník a kolár za zoznámil s drevom už v detstve a do mladosti sa rád vo svojich motívoch aj vracal. Začínal s dreveným riadom a betlehemmi. S nimi pochodil i riadny kus sveta. Vianočné výlety začínali na Luciu a končili až po Troch kráľoch. Siváňove betlehemy tak obišli takmer celé Slovensko - od Hlohovca až po Košice, neraz s nimi koledovali i v Čechách. Zimné výlety boli veľkou školou i prvými dotykmi s drevom aj pre syna - tvorcu. Ak totiž chcel podniknúť túto dobrodružnú púť s otcom i na ďalší rok, sám musel vystrúhať maštaľku a jednotlivé postavy.
Okamihy života vedel dedo Siváň spontánne zachytiť v dreve. Tak, ako ich vnímal iba on. Sú plné citu a fantázie. Osobitosť jeho prejavu určovala spontánnosť prístupu k tvorbe. Jeho ľudské figúry vyžarujú niečo životné a pôvodné, sú spojením sily a istoty, a výnimočné intuitívnym sochárskym cítením. Sú dokladom citu a fantázie, talentu, v ktorom sa zachoval zdravý základ ľudového pohľadu na svet.

 
Štefan Siváň mladší
Narodil sa 25. augusta 1945 v Babíne ako pokračovateľ tradície rodu rezbárov. Po skončení základnej školy pracoval ako  robotník v Rudníku a Turanoch, po absolvovaní základnej vojenskej služby  až do dôchodku  v Oravských ferozliatinárskych závodoch v Istebnom. Z figúrok postáv mnohých betlehemov, ktoré ako dieťa Šatefan mladší vyrezával popri otcovi, sa stal časom  individuálny a osobitný štýl. Z prác cítiť úctu k drevu, k jeho prírodným vlastnostiam, typické je spracovanie z jedného klátika dreva. Prirodzený inštinkt umelca viedol k pomeru sochárskych foriem a proporcií. Strom bol pre neho symbolom krásy, oddychu a života. Vychádzal z primárnych vlastností dreva, ktoré pre Siváňa mladšieho bolo zdrojom asociácií.  Spomienky z detstva stvárňoval pri hrách  a stretnutiach pod stromom. Rôzne výjavy, ktoré sú prežité a vzbudzujú spomienky, dopĺňal pozadím horizontom, krajinkou  a chalúpkami a ďalšími námetmi. Základným  motívom sochárskych diel bol však človek v každodenných i sviatočných dňoch. Siváň hlboko preciťoval i sakrálne témy z Nového zákona. Spodoboval ich s elementárnou čistotou tvárnych prostriedkov. Aktívne participoval na tvorivých sympóziách na Slovensku, Česku, Poľsku, Holandsku. Vytvoril veľké množstvo jedinečných plastík. Zúčastnil sa viacerých výstav regionálneho, celoslovenského a medzinárodného významu.  Jeho plastiky môžeme vidieť na viacerých miestach nielen na Slovensku. Napríklad reliéf polapenia Janošíka v Jánošíkovej krčme vo Valaskej Dubovej, jedinečnú sochu piety v Plaveckom Štvrtku či jaseňovú sochu rodiny, najväčšiu na Slovensku, pred kultúrnym domom v Lipt.Hrádku, plastiky pri amfiteátri vo Východnej, Oščadnici.  Ako rezbár mal  ešte množstvo plánov  a odhodlaní pri práci s deťmi, so Spolkom rezbárov v spolupráci s poľskými rezbármi. Svoje predsavzatia nestihol naplniť, odišiel v deň menín, 26. decembra 2005. 

 
Stanislav Ondrík

I keď sa ľudovému rezbárstvu Stanislav Ondrík, narodený 28. februára 1949 Liesku, venuje od útleho detstva, svoj vzťah k drevu naplno rozvinul až v neskoršom veku. Povolaním vodič začal aktívne tvoriť v roku 1992. Medzi práce tohto obdobia patrí najmä drobná figurálna plastika a reliéfy. Neskôr sa zameral na monumentálnu plastiku. Tvorí z lipového, topoľového, javorového, jaseňového i ovocného dreva, práce napúšťa olejmi.  V práci prevládajú motívy dedinského života, ktorý spodobuje pri práci i zábave. Tvorbu prezentoval na výstavách v Liptovskom Mikuláši, Oravskom Podzámku, Donovaloch, Trnave, v Spišskom Podhradí, Kolárovciach  a na výstavách Oravského osvetového strediska v Dolnom Kubíne a Tvrdošíne. Je pravidelným účastníkom plenéra v Babíne.

 
Ján Podsklan
Narodil sa v Oravskej Lesnej v roku 1951 a v roku 1978 sa presťahoval na Kysuce, do čadce, kde podnes žije a tvorí. V jeho rezbárskych prácach sa odrážajú spomienky na dedinský život po vojne. Obrázky, vône a zažité či odpočuté príbehy vie umne dlátom prerozprávať v dreve. V malej kuchynke pri lampe vznikajú postavičky oráčov, rozsievačov, rubárov, drotárov, ženičiek v poli i cestou z poľa na chrbtoch s nošami budúcej poživne – obrázky dedinského života. Prvú plastiku vytvoril v roku 1980. Samostatne sa na výstavách prezentoval v rokoch  1989 a 2004 v Čadci, plastiky Jána Podsklana sú zastúpené v zbierkach Kysuckého múzea v Čadci, Beskydského múzea vo Frydku-Místku, Kysuckej galérie v Čadci a v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Od roku 2002 sa pravidelne zúčastňuje medzinárodného plenéru „Návraty k Siváňovi“ v Babíne, veľkorozmerné plastiky realizoval v Múzeu kysuckej dediny, v Oščadnici i v Bystřici na Morave. Medzi najväčšie ocenenia zaraňuje účasť na trocdh trienále pre amfiteáter Východná (1982, 1985, 1988).

Ján Palko
Narodil sa 23. júna 1952 v Štiavniku. Vyučil sa v SOU Váhostav v Žiline za zámočníka a štúdium si doplnil na Strednej priemyselnej škole stavebnej. V roku 1982 začal študovať na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, kde úspešne ukončil 6 semestrov. Pracoval ako majster odbornej výchovy v učilišti SOU Váhostav v Žiline. Od roku 1996 súkromne podniká. Zúčastňuje sa regionálnych i celoštátnych výstav, prezentuje sa na medzinárodnom rezbárskom plenéri Návraty k Siváňovi v Babíne, jeho práce sú súčasťou súkromnej galérie A. Machaja v Plaveckom Štvrtku.

Stanislav Polek
Rezbár z Predmiera pri Žiline sa narodil 13. novembra 1953. Študoval na Gymnáziu v Bytči a na Strednej ekonomickej škole v Košiciach. Zdrojom jeho umeleckého formovania bola živá tradícia rezbárskej školy v Štiavniku. V roku 1973 sa autor presťahoval zo Štiavnika do Košíc a jeho mladý talent tu podchytil a rozvinul sochár Vojtech Lőfner. Okrem postupného získavania umeleckých skúseností začal v jeho ateliéri realizovať vlastné umelecké programy. Drevo, väčšinou lipu, doplnil ďalšími materiálmi, hľadal – a nachádzal nové inšpirácie a horizonty tvorby. Poleka od detstva zaujímala príroda. Malebné úbočia, doliny rodného kraja i prerozprávané príbehy sa stali inšpiračným zdrojom sochárskych prác a ožívajú pod jeho rukami s vrúcnosťou a čitateľnosťou. Stvárňujúc drevo nazeral do ich duší a jeho plastiky akoby ožívali v príbehy. Pohľad na magický svet ľudovej kultúry je vrúcny a láskavý, priority ktoré preferuje, jasne čitateľné. Niektoré plastiky sa nachádzajú v Slovenskom národnom múzeu ako súčasť zbierky reprezentujúcej ľudové výtvarné umenie Slovenska 20. storočia. Monumentálne diela sú súčasťou stálych expozícií vo Východnej (Sadenie lipky) , v parku Kysuckej galérie (Zlapanie Jánošíka) i v Galérii ľudového rezbárstva v Babíne. Mnoho prác je súčasťou súkromných zbierok zberateľov umeleckých predmetov nielen doma, ale i v zahraničí. Vystavoval v Ružomberku (1981), Žiline (1983), Košiciach (1983), Poprade (1984) a na folklórnom festivale Východná (1984, 1989), získal rad popredných ocenení a uznaní. V súčasnosti žije a tvorí v Košiciach.

 
Ľubomír Orság
Narodil sa 3. augusta 1948 v Nálepkove, okres Spišská Nová Ves. Povolaním hutník – oceliar pracoval v rokoch 1967 – 1984 vo VSŽ Košice, od roku 1984 ako galvanízer v ZŤS Námestovo. Vyrezávaniu sa venuje viac než 25 rokov. Námety čerpá najmä z dedinského prostredia. Jeho práce sú výnimočné nielen originalitou, ale i vypracovaním z jedného kusa dreva. Čo sa týka materiálu, pri menších prácach používa lipové a brezové drevo, no a pri väčších prácach využíva tvrdšie a odolnejšie drevo dubu, topoľa a jelše. V Orságovej tvorbe sa odráža prostredie v ktorom žije i jeho osobnosť a stretávame sa v nej s dvoma prameňmi. Ľudová tvorba mu slúži ako chrám, kde stretáva veriacich a približuje sa k nim. Spoločne vytvárajú príbehy, ktoré nadobúdajú formu. Ďalším prameňom je sakrálna tematika. Motívy zo života svätých vyrezáva Orság s citom a svetlom, ktoré predstavuje symbol zboru a vitality. Robustné tvary a expresívny výraz rozvíja v komornej i monumentálnej tvorbe. Autor vystavoval od roku 1994 v Spišskej Novej Vsi, Námestove, Tvrdošíne, Banskej Bystrici, dvakrát na bienálne slovenského naivného umenia v Trenčíne, v Námestove a Burg-Haamstede v Holandsku. Zúčastnil sa sympózií v Tvrdošíne, Veľkej Lipnici, Plaveckom Štvrtku, Malej Lipnici, Janove, Hostětíne, Východnej, Burg-Haamstede a Babíne.

 
Ján Šeliga
Rezbár, pôvodným povolaním elektrikár sa narodil v roku 1952, žije a tvorí v Hruštíne na Orave. Vyrezávať začal ako chlapec pri pasení dobytka – prvými prácami boli zdobené lieskové palice. Neskôr k nim pribudli atrapy zbraní a prvé drobné plastiky – postavy do bábkového divadla. Neskôr, v 70-tych rokoch Šeligu opäť prilákala vôňa dreva a popri iných aktivitách začal vyrezávať plastiky mužov a žien v ľudovom odeve. Neskôr k nim pribúdali postavy valachov i remeselníkov, zaujala ho i zbojnícka tematika. Ján Šeliga, člen Spolku rezbárov,  svoje práce vyhotovuje najčastejšie z lipového dreva, ale robí aj z topoľa a javora. Sú nimi rôzne veľké reliéfy, drobné plastiky, ale aj sochy v životnej veľkosti. Námety prác sú zväčša z histórie a folklorizmu. Drevorezba je Šeligovým koníčkom, práce často putujú ako dary známym, rodine. Snaží sa o zachovanie tradičnej ľudovej tvorby a tradičných hodnôt regiónu, vyhľadáva a učí mladších rezbárov. Od roku 1987 vystavoval v Nižnej, Hruštíne, Bratislave, Ružomberku, Zuberci, Brightone (Anglicko), niekoľkokrát v Dolnom Kubíne, v Zabierzowe a Krakowe (Poľsko) a v Babíne.

 
Dalibor Novotný
Pochádza z Tatranskej Lomnice vo Vysokých Tatrách. Už od malička mu prirástla k srdcu láska k ľudovým tradíciám, folklóru, tradičným remeslám, prírode a športu. Najviac ho však zaujala práca s drevom, ako aj zručnosť rezbárov. Po ukončení základnej školy sa vyučil v odbore drevomodelár a neskôr pracoval pri výrobe modelov pre zlievárenstvo. Jeho  práce mu spočiatku slúžili ako hračky, alebo ako okrasné doplnky v byte. Prvú plastiku vyrezal vreckovým nožíkom z polienka pri táborovom ohni. Niekoľko  sošiek venoval pri rôznych príležitostiach aj  známym osobnostiam. Práca s drevom je mu v súčasnosti trvalým koníčkom a zdrojom energie. Zvláštnosťou jeho tvorby je, že  aj veľké sochy  vyrezáva z  jedného kusa dreva, konzervuje ich ľanovým olejom a leští včelím voskom. Je organizátorom  rezbárskych sympózií v Liptovskom Hrádku, Košiciach, Bardejovských Kúpeľoch,  Kráľovej Lehote a spolupracuje s viacerými rezbármi. Rezbárske umenie  propaguje  i prostredníctvom Dalovej galérie na skale v Kráľovej Lehote, ktorá je sprístupnená verejnosti. Pravidelne  ako predseda spolku rezbárov prispieva  do rezbárskeho časopisu Dotyky a cesty. Vystavoval v Košiciach, Raslaviciach, Bardejovských kúpeľoch, Plaveckom Štrvtku, Východnej, Vlkolinci, Štrbskom Plese, Kráľovej Lehote, Liptovskej Porúbke, Liptovskom Hrádku, Vyšnej Boci, Babíne, v Asiagu v Taliansku a v Kunoviciach v Českej republike.

 
Milan Mičienka
Narodil sa 22. júna 1957 v Kolároviciach, študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1976 ako  umelecký rezbár. Po skončení školy pracoval desať rokov v Ľudovo-umeleckom družstve – Rezbár v Rajci.  V  roku 1988 odišiel pracovať z rodinných dôvodov do Kinexu Bytča ako brusič. Toto remeslo ho živí dodnes, Rezbárstvo zostalo len koníčkom. Je aktívnym účastníkom tvorivých sympózií doma i v zahraničí – v  Poľsku, Česku, Švajčiarsku.       Jeho plastiky v nadživotnej veľkosti sú v expozíciách v Plaveckom Štvrtku (Sv. Peter), v Bojniciach (gróf Pálfy), Záhorskej Bystrici (Mojžiš), Žywci  ( Sv. Peter) i v iných. Je zakladateľom Farskej galérie v Kolároviciach, ktorá pozostáva z dvadsiatich plastík z toho sám je autorom deviatich. Do múzea ľudovej plastiky v Babíne podaroval plastiky Sv. Jozefa a Jezuliatko.

 
Bartosz Zachwieja
Rezbár z poľskej Rabky sa narodil 26. novembra 1982. Má stredoškolské vzdelanie, ktoré si v súčasnosti rozširuje. Z ľudovou tvorbou sa stretol už ako malých chlapec u starých rodičov v Szczawnicy. Stará matka maľuje sklomaľbu a píše ľudovú poéziu, starý otec je kamenosochár a rezbár, šije aj goralské kroje. Záujem o drevorezbu i umelecké opracovanie kameňa sa u Zachwieju v posledných rokoch ešte prehĺbil. Tvoriť začal už v základnej škole, prvýkrát vystavoval v roku 1998 na 32. Sabalowych Bajaniach v Bukowinie Tatrzansikej.  Bol účastíkom plenérov a vystavoval v Krynici, Bukowine Tatrzansikej, Babíne, Tvrdošíne, Dolnom Kubíne, Bielsku-Bialej, Stryszowe. Získal niekoľko ocenení na medzinárodných výtvarných súťažiach  - napríklad súťaž Ľudoví muzikanti v umení. Jeho práce sú v stálej expozícii Drevenej galérie v Rabke.

 
Vladimír Zrník
Narodil sa 2. septembra 1980 v Dolnom Kubíne, umelecké vzdelanie získal v rokoch 1995-2000 na SOU elektrotechnickom v Nižnej, v odbore umelecko-remeselné spracovanie dreva, je absolventov Základných umeleckých škôl v Ružomberku a v Dolnom Kubíne, v súčasnosti študuje na pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici odbor Výtvarná výchova. Vo svojej výtvarnej tvorbe Zrník uprednostňuje kresbu a grafik, ktoré nápadito dopĺňa kombináciou iných techník. Inšpiruje sa prírodou i vizuálnymi podnetmi štylizovanými do zaujímavých tvarových a dynamických rukopisných kompozícií. K podstatnej časti tvorby patrí i drevorezba. V roku 200 sa zúčastnil „Exlibrisu detí a mládeže Žary 2000 v Poľsku“, kde získal v III. kategórii 1. miesto.  Prvú autorskú výstavu mal Zrník ešte ako študent ZUŠ P. M. Bohúňa v roku 2001 v Dolnom Kubíne. V tom istom roku sa s grafikou „Pohyb I“ v krajskom i národnom kole súťaže „Výtvarné spektrum 2002, zúčastnil sa salónu výtvarníkov a celoštátnej tvorivej dielne Prievidza AMA 2002, Medzinárodného stretnutia mládeže „Europa pokoju“ v Katowiciach (2004), vystavuje a organizuje výstavy Exhibition E v Dolnom Kubíne, je aj pravidelným účastníkom Medzinárodných plenérov v Mysleniciach a v Babíne. V roku 2006 sa so svojimi prácami prezentoval i na Ukrajine.

 
Juraj Labdík
Mladý autor sa narodil v Trstenej 21. januára 1987. Inšpirovaný starým otcom, ktorý pracoval s drevom sa rozhodol pre štúdium na SOU v Nižnej, odbor umelecko-remeselné spracúvanie dreva. Na škole sa Labdík zoznámil s prácou s dlátom, s technikami vyrezávania, povrchových úprav i ošetrovania dreva a vznikli tu i prvé rezbárske práce. Počas štúdia sa rôznych výstav a podujatí v oblasti drevorezby, v roku 2004 sa prezentoval v Kežmarku na Európskom ľudovom remesle, svoju prácu prezentoval na výstavách na Oravskom hrade (2004) a v Brne (2005). S prvou plastikou „Božské srdce“ sa zúčastnil celoštátnej súťaže Výtvarné spektrum (2005), v roku 2005 sa prezentoval na medzinárodenom rezbárskom plenéri Návraty k Siváňovi v Babíne, z ktorého pochádza i plastika „Gajdoš“. Dielňu si rezbár, ktorý sa zaoberá i reštaurovaním a konzervovaním, zriadil v pivnicu paneláku, v ktorom býva a v budúcnosti chce s remeslom zrásť ešte viac.

 
Peter Bohucký
Narodil sa 29. augusta 1973 v Námestove. Po skončení základnej školy sa vyučil na SOU strojárskom v Kňažej, práci s drevom sa začal aktívne venovať až po základnej vojenskej službe. Od jednoduchých tvarov prechádzal k náročnejším. Impulzom k tvorbe bola i rekonštrukcia betlehemu Štefana Siváňa st. v babínskom kostole, ktorú zrealizoval v roku 1995. V rokoch 2002 – 2003 na plenéri v Babíne vyrezal plastiky Panny Márie a pocestného. V roku 2004 viedol v rámci projektu Orava bez hraníc krúžok mladých rezbárov v obci, vo svojom voľnom čase vyrezáva i v súčasnosti.

Fotogaléria